Antónia Tokárová
Spravodajstvo a publicistika
Ako tak čítam na Internete novinové správy, prichodí mi poznamenať jednu dôležitú vec, ktorá ma, takpovediac, dosť prekvapuje, a trochu aj mätie.
Myslím si, teda som...na blogu. Zoznam autorových rubrík: Môj denníček, Spoločnosť a aktuálne, Úvahy, Spoza dverí, Príhody na zamyslenie, Svet filmu, Jazykové okienko, Fikcia, Nezaradené
Ako tak čítam na Internete novinové správy, prichodí mi poznamenať jednu dôležitú vec, ktorá ma, takpovediac, dosť prekvapuje, a trochu aj mätie.
Zdá sa, že Košice literárne ožívajú. Mesto, ktoré sa uchádza o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013, sa rozhodlo podporiť literárny večer tzv. NONpoetry.
O emancipácii sa toho popísalo už veľa literatúry- a nie hocijakej. A koľko hnutí vznikalo kvôli zrovnoprávneniu postavení žien v spoločnosti, koľko združení či spolkov! Nuž teda pridám ešte svoj pohľad na vec, aj keď možno nie najsympatickejší.... Pretože sa mi zdá, že tí ľudia, v uvedených spolkoch zainteresovaní, nepochopili jednu dôležitú vec.
Je to už zopár dní, čo dávali v televíznych novinách reportáž o jednej blogujúcej žene, ktorá na svoj blog písala články o mravnom živote svojich detí, ako aj o problémoch, s tým súvisiacich. S údivom som sa dozvedela, že z toho bol nakoniec súd, kde blog slúžil ako dôkaz proti nej samotnej.
Ležala v truhle celá bledá. Na hlave mala pestrú šatku, tak, že jej nebolo vidieť vrch hlavy. Ruky, zopnuté v dlaniach, pôsobili tak pokorne, vyrovnane. Skutočne ju už nič nemôže rozhádzať. Je totiž mŕtva.
Obdivujem ľudí, čo sa vyznajú v modernom svete elektroniky a počítačov. Myslím si, že ich myšlienky by sa dali znázorniť množstvom permutácií, variácií, kombinácií jednotiek a núl, ktoré sú na rozdiel od ich zostavy, zložitejšie ako sama veda.
Vylúpenie kasína. Klasický chlapčenský film, pri ktorom si človek trochu precvičí svoj bystrý um a detektívne schopnosti v zmysle hádanky, ako sa hlavným protagonistom filmu "Dannyho parťáci" 1.časť (Brad Pitt a spol.) podarí bez akéhokoľvek násilia vykradnúť kasíno. A na dôvažok jednému zlodejovi aj získať späť nepresvedčiteľnú krásnu ex manželku Juliu Roberts.
Dnes a čoraz častejšie sa stáva pravidlom, že sa človek stretáva s hereckými, moderátorskými či speváckymi tvárami
... poviete si, keď sa zobudíte uprostred noci so strachom v duši i očiach zo zlého sna, kráčajúc do kuchyne napiť sa pomarančového džúsu a trochu sa ukľudniť zo strašnej príhody, ktorá sa Vám prisnila. Nie ste sami.
Túto otázku si kladiem dosť často. Pre tých, ktorí sú na tom podobne a chcú sa nad celou záležitosťou pousmiať, odporúčam prózu Woodyho Allena nazvanú „Írsky génius“.
Občas si pripadám, že som sa mala narodiť o pätnásť rokov skôr- ach, tie šesťdesiate roky...Vyčesané drdoly, falošné mihalnice a všetko, čo k tej dobe patrí. Videla som ho! Nie, nie je to žiaden muž, ale jeden z tých skvelých českých filmov rokov šesťdesiatych, na ktoré človek nezabúda.
„...Medzinárodné obchodné právo tvoria právne normy, ktoré upravujú obchodnú činnosť za odplatu, ako aj právne normy, ktoré vytvorili štáty ako suveréni“, pri tejto definícii sa myšlienky Margaréte skotúľali na dlážku, pokiaľ si neuvedomila, že už takmer spí. Z posledných síl si odfajkla ďalšiu prečítanú otázku.
Kto rád číta klasiku, možno pozná knihu od Stendhala-“O láske“, české vydanie Edície svetových autorov z roku 2004. Zaoberá sa toľko skloňovanou témou literatúry, a hlavne ženských románov- láskou. Nie je na tom nič zvláštne, avšak táto kniha sa zaoberá rozumovým pohľadom na lásku- takpovediac učebnicou anatómie lásky.
Keď sa povie „dráma“, niekto si hneď predstaví niečo strašne smutné, ba až tragické. Ľudia s obľubou používajú slová „dramatický koniec“ a pod. Zrejme tým chcú vyjadriť, že akási udalosť sa smutne, tragicky skončila.
Alžbeta hodila na seba pohľad do zrkadla. Dôkladne začala pozorovať svoju tvár- nespočetné vrásky, množiace sa hlavne okolo očí, šediny, ktoré sa už nedali zakryť ani dvojitou dávkou farby na vlasy, bucľaté líca- v poslednom čase znova pribrala tri kilá.
Zákony hada plazivé, Keď to treba, Niekto sa aj plaziť vieee... Spieva Peter Nagy vo svojej známej pesničke.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden domčúrik. V tichej lokalite na okraji mestečka zvaného Leopoldovo. Trónil si tam v celej svojej skromnosti, so škridlicovou strechou, dvoma malými okienkami ako očami na perníkovej chalúpke, celý biely, s prastarou studňou na dvore, takou, čo sa odtiaľ voda vo vedre na reťazi ťahala....
Celkom náhodou som objavila v kníhkupectve americký scenár z filmu „Annie Hall“, ktorý napísal Woody Allen a Marshall Brickman. Kto má rád Allenovský humor, rád si ho prečíta.
Madisonské mosty- film, ktorý rozpráva o nevšednom príbehu vydatej ženy Francesky, (s dvoma deťmi a manželom Richardom), o jej ľúbostnom vzťahu s Robertom, ktorý prišiel do jej sveta urobiť zopár fotografií Madisonských mostov.